my place of expresion

 

vietor na ostrých skalách zahvízda
vo zvuku klavírnej hudby
ohyb srdca zapraská
tak chvejú sa moje túžby

popri machoch v obrovskej výške
bosé nohy ponorené v snehu
ako v krutej knižke
takú teraz ja pociťujem nehu

vôkol len pustatina skál
v pľúcach nízky tlak
len stúpať stále ďalej
dosiahnuť vrchol prežijem ak

áno, tak sneží v mojej duši
tak pukajú moje kĺby
pod náporom prázdna
temnota smrti vábi

na vyprahlích pláňach neba
stratiť sa milión krát
však zbadať iskru východnú
ja už nepomýšľam na návrat

len odletieť k slnku- zrodu
a i ako drvivá je skala, meteor
čo drviť ma bude
ja budem stúpať ďalej
v samote za hviezdami
v tichu, v kľude 

 

                                (31.1. 2005) eny