my place of expresion

Svet
tak ako všetky iné, a predsa výnimočný... A prečo ? Lebo v  ňom žiješ práve ty!
Na svete sú asi dve nezlúčiteľné veci, a to milovať jedného človeka, a milovať celí svet. Dá sa to ?
Každý máme iní pohľad na svet, a mnohý by povedali, že mám teraz nasedené ružové okuliare, alebo možno že som naivný... Nuž čo už, ale aj tak je to jedno s najkrajších miest aké poznám.
Mám vás rád ľudkovia , čo ste na svete a verím vo vás. Nech to už dopadne akokoľvek. Mám pocit, že nech to bude hociako, tak to vždy bude dobre. Možno sa splnia predpovede, prognózy, vízie... Ale myslím že to vôbec nie je dôležité... Samozrejme treba sa zaoberať tým čo bude, ale v poslednom čase sa na to sústreďujeme až moc... Ľudia ktorí stratili šťastie, sa upriamujú na minulosť. A zas ľudia ktorí šťastie nemali , sa upriamujú na budúcnosť a ak to tak môžem povedať mnohý z nich drú ako kone, len preto aby za každým ďalším rohom bolo lepšie, ale stále a stále tie rohy pokračujú a oni len drú a drú...
Vieš mám jednu vlastnosť každý na vlas rovnakú, a tou je naša výnimočnosť.... A vždy ma mrzí, ak niekto upadne tak hlboko, vďaka usporiadaniu dnešnej spoločnosti, že svoju menšiu či väčšiu výnimočnosť, začne pokladať za vadu, či chybu. Myšlienka pochybnosti je dobrá, ale nemala by riadiť náš život. Dakde som raz počul: " Že či nepochybujem? Samozrejme že pochybujem, to je jeden z najväčších darov aké som dostal. Možnosť pochybovať, je možnosť zlepšovať sa." Myslím že vtedy som sa s touto myšlienkou stotožnil, ale pochybnosť by nás nemala ovládať...
Och, aký krásny a skvelí ste! Ľudia, uvedomujete si to vôbec ???  Neviem či by ma všetci pochopili, keby som povedal že aj zlodej či vrah sú skvelí ľudia. Milovať ide proste celí svet, a nie len ľudí. Nehovorím tu o nesebectve, lebo podľa mňa je sebectvo prirodzené človeku, a všetko čo ho popiera a potlačuje, je proti prirodzenosti človeka. Ja si radšej hovorím, nájdi spôsob ako svoje sebectvo využiť v prospech druhých (Ale netreba pritom zabúdať na seba. Len šťastný človek môže robiť ďalšieho človeka šťastným). No a pochválim sa, raz za čas sa mi to ja podarí.
A ako je to s tím milovať len jedného človeka na svete.... Tu ide o to milovať ho, a len jeho! Dá sa to, milovať svet, aj jedného človeka naraz... To neviem, ale chystám sa to zistiť.
A to že vidím svet takto , s tej lepšej stránky, to nie je žiadna naivita... Pretože vidím aj tie horšie stránky a uvedomujem si ich, ale rozmýšľam o nich pozitívne (pravdu povediac snažím sa väčšinou).  
Kľudne by som tento krátky úryvok z mojej mysle mohol nazvať výkriky, ale verte mi , keď som to písal v úplnom kľude. Vôbec som nekričal .... Veď na celí svet aj tak by som nedokričal :) .
Svet
to krásne miesto v korunách stromov,  vo vlnách oceánu, v srdciach ľudí a všade vôkol....