my place of expresion

Zbláznil som sa? Ale to je nepodstatné, aký som, taký som už dávno, a predsa som sa ešte len pred sekundou dostal do takého stavu v akom som už neni pretože uplinuly dalšie seknudy ... Jednoducho povedane som sa zmenil. A zase, a zase... a zase...
A tak kedysi sa stalo niečo také, že sa spojil ten jeden bičíkovec s tym okrúhlim a tak sa podelili, až vzniklo vedomie. A tak sa stalo že sa mu začalo zdať ... A tak sa mu zdá až do dnes. Proste mám jednu velkú halucináciu o tom že existujem, že som, že žijem. No nie je to užasné, iné duše chodia okolo mna, no ja si ich nevšímam, mám svoj svet.... aha dalšie duša. Odignorujem ju xi... vidíte a už sa mi zase zdá, sedím v izbe, tukám do klávesov , čumím do monitora. Zdá sa mi aj akási osplaosť , no nie je to užasné.
A tak som sa zbláznil vo svojom vlastnom svete, šielne chodím každé ránko na vláčik, ním do školy, tam sa učím same čudné veci, žijem zo zvláštnymi ludmi, stretávam záhadný dav, výdavam krásnych okrídlencov bez krídel a zaspávam na papradí...