No , asi sa pýtate kde som bol? :o) No vlastne nikde... Stale som si žil svoj životík, len sa mi akosi windows dokazil. No po troch týždnoch som si konečne našiel čas si ho preinštalovať a tak som konečne zase spät aj na netiku a v našej blogerskej rodinke. No a pani doktorka mi dnes ráno nakazála , že mám ležať v postielke aspoň tri dni, tak možno sem najbližšie dačo pribudne na môj blog :o)...
Tak ahoj všetkym.
A blog-ovaniu ZDAR :o)
(A ešte PS: Pred časom tu bol publikovaný článok, v ktorom sa písalo o rozhovore dvoch detí v maminkinom brušku, ak niekto viete kde ten článok nájdem, :o) prosím ,pošlite mi link. Dakujem.)
enyon boy
Komentáre
toto?
- Veríš v život po pôrode?
- Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu HLAVNE preto, aby sme sa pripravili na to,čo bude potom.
- Blbosť, žiaden život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?
- To presne neviem, ale URČITE tam bude viac svetla ako tu. Možnože budeme behať po svojich a jesť pusou.
- No to je predsa nezmysel! Behať sa nedá. A jesť pusou, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem:Život po pôrode je vylúčený - pupočná šnúra je už teraz príliš krátka.
- Ba nie, niečo určite bude.Len asi bude všetko trochu inak, ako sme tu na to zvyknutí.
- Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec,život nie je nič, než vlečúca sa stiesnenosť v temne.
- No, ja presne neviem,ako to bude po pôrode vyzerať,
ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
- Mama? Ty veríš na mamu? A kde má ako podľa teba byť?
- No predsa všade okolo nás!V nej a vďaka nej žijeme.
Bez nej by sme vôbec neboli.
- Tomu neverím!Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.
- No ale niekedy, keď sme ticho, môžeme počuť, ako spieva,alebo cítiť, ako hladká náš svet.Vieš, ja si fakt myslím, že život nás čaká i potom....
:o)
4eirien