A prečo sa cítiš ako v agónii ? Tvoje slová tíško horia jemným plameňom zvedavosti , a predsa zaváňajú jesennou melanchóliou lístia spadaného na mokrú zem rozžiarenú červenkastým slnkom. Čo to šeptáš ,o čom to blúzniš ? Z lesknúcou sa kvapôčkou v kútiku oka na mňa pozeráš s pýtavým pohľadom detskej neznalosti a riekneš slová:
Ako sa sníva ? ........
Ako padajú hviezdy ? ........
Ako sa plnia sny ? ........
A prečo sa neozývajú výkriky do tmy ? .......
Komentáre