Slnko spaľuje svoje zásoby vodíka pri termonukleárnych reakciách a premieňa ho na hélium. S toho procesu nám plynie aj životodarná energia na Zem. Predpokladá sa že Slnko sa dožije veku 10 miliárd rokov. A potom nastáva divadelná dráma smrti:
Keď sa minie vodík, prudké ochladenie spôsobí že gravitácia premôže odpor a stlačí hmotu Slnka ešte viac. Čo vytvorí ohromné teplo, až také veľké že Slnko sa nafúkne do obrovských rozmerov a o pár miliónov rokov zhltne Merkúr. To už bude Zem spálená na uhoľ z enormného žiarenia, ktoré Slnko vyprodukuje. V tomto období sa začne hélium premieňať hélium na ťažšie prvky. Hélium však v dôsledku pomalého odvádzania tepla prehreje jadro a to exploduje. Slnko sa môže tento proces cyklicky zopakovať ako smrteľné kŕče umierajúcej hviezdy niekoľko krát. Keď sa v jadre nahromadí dostatok uhlíka ktorí zabráni explózii, zahrejú sa vonkajšie vrstvy ktoré narastú do gigantických rozmerov Červeného obra, tak veľkého, že Slnko si konečne pochutí na Venuši a nakoniec aj na Zemi, ktorú si už predtým do chrumkava opražilo. Vonkajšie vrstvy budú pokračovať v rozpínaní až sa rozplynú do nekonečného prázdna. Osirelé jadro sa zrúti pod gravitáciou do bieleho trpaslíka porovnateľného s veľkosťou Zeme. Ten postupne bude chladnúť až hviezda úplne zomrie v čiernom trpaslíkovi bez známok akéjkoľvek niekdajšej slávy a sily.
Komentáre