Blesky a Hromy minulé
už nemáte silu,
aj túžby a priania,
veselé chvíle
už ste len zdania
vzdialené míle...
už nemáte silu,
aj túžby a priania,
veselé chvíle
už ste len zdania
vzdialené míle...
Každý po niečom túžime. Naše túžby nás denne ovplyvňujú, ale chceme naozaj to po čom túžime? Zaujímavá otázka. Na ňu som prišiel vlastne až teraz.
Mnohý čo píšte do svojich blogov, viete naozaj pekne písať. Má to hlavu i pätu a je to podané zaujímavo. Jednou z mojich túžob je vedieť písať aspoň spolovice tak krásne ako niektorí z vás. Aj ja chcem podať nejakú svoju myšlienku , chcem ... Rozmýšľam ako to správne povedať, ako sa správne vyjadriť... Chcem dať kúsok seba ostatným , aj viac. Len si berte ak potrebujete. Len mám strach! Strach z toho že ma môžete roztrhať na kusy a zo mňa neostane nič. Ale keď sa zamyslím, byť „nič“ by mi ani tak nevadilo. Tak potom z čoho más strach? Druhá časť mojej osobnosti by zas “ničím“ byť nechcela, práve naopak ona chce byť vždy niečim, chce vyniknúť. To ona neustále túži, niečoho sa dožaduje. Asi ona má strach. Lenže obidve som ja. Aspoň si to teda myslím.
Možno som napísal niečo zaujímavé, možno nie. Ale hlavné je že som v tomto malom kúsku textu podal omrvinku seba. Len škoda že to čo napíšem neviem aj povedať, neviem sa o tom rozprávať a hlavne s tými ktorí sú na dosah ruky k môjmu srdiečku.
...a znova kráčam,
hneď tu a teraz,
bolesť a šťastie sú moja sila
bolesť a šťastie sú moja sila
čo poháňa ma v pred.
eny:o)n
Komentáre