my place of expresion

Dnešný ranný sniežik bol príjemným prekvapením, keď som odchádzal do školy, no vtedy som ešte netušil , čo si na mňa prichystal.
Kráčam pod holím,temným nebom, v tom príjemnom chladnom vzduchu a na mňa sa z hora sype hustý sneh. Idem smerom k stanici na ranný vlak -smer vzdelávacia inštitúcia. Ale zrazu som pocítil neuveriteľné gravitačné nutkanie, dať si rande s asfaltkou, po ktorej som ešte pred chvíľou kráčal. Príčinou tohoto neodolateľného popudu bol ľad skrývajúci sa pod tenkou vrstvou snehu. Tak sa zdá že sneh zdvojnásobuje šmykľavosť ľadu, a tiež sa zdá že moja taška zdvojnásobila to spomínané gravitačné nutkanie.No bohužiaľ som si to dlho s tou cestou rozdávať nemohol, a tak som rýchlo vyskočil späť na nohy. S toho príjemného stretnutia si najviac odniesla moja ručička, o ktorej som si myslel že už skončí v sadre. Naštastie to mám len narazené. Ale v pohode som prežil deň, schuti som sa na rannej príhode niekokľo krát zasmial, a tak dúfam že ste sa aspoň trochu zasmiali aj vy.