my place of expresion

    pozerať sa na svet cez sklo
hľadieť do noci
na krajinu z atramentu
obliatu jasom mesiaca
    stáť v tmavej izbe

za oknom
a pozerať ako vonku svet sa mihá
ako vietor hrá sa,

ohýba koruny stromov
    a muž
muž čo zažíha do tmy zápalku
chráni ju pred vetrom
vlastným telom
do noci zabliká
v plameni smelom

    cigara v jeho ústach

sa rozhorí

muž vyfúkne dym
zápalku zahodí
a ľahkým krokom stratí sa
v atramente tieňov

    z nosom na skla sledovať
cez okno krajinu šíru
s pouličným svetlom v diaľke
mesiacom na blízku
rodí sa tu túžba
začína nový sen
vykročiť v krajiny tieň
    náhodný okoloidúci
zazrel len čosi v okne,
siluetu s perleťou noci na koži
zmizla a znova sa objaví
keď náhle sklo sa rozletí
okno sa rozbije
a vzduch čerstvý prenikne
nádych, túžbu viac rozpáli
a sledovaná náhodlivcom
silueta uteká do krajiny
za snom slobody
cez okno
    uniká z vezenia tam na veži
tam hore na siedmom podlaží.