(Mimochodom stalo sa vám že ste napísali príspevok, uložili a vyskočila stránka : "Hmm... Nieste prihlásený!" )
Keď tu tak teraz sedím, čítam iné blogi, rozmýšľam. V posledných dňoch tu padlo kopu zaujímavých myšlienok, myšlienok s vnútornou hĺbkou, problémov a pod... No ja ich tak nechápem. Rozumiem ich logickej podstate, rozumiem aj ich citovej podstate, ale stále akosi... Neviem...
Rozmýšľam o tom čo by som mohol napísať ja, prípadne, ako by som mohol zareagovať na niektorí článkov. Ale netuším. Som mimo... Neviem ako sa na danú vec pozerám, nemám názor, nemám pocit... Síce akurát cítim ako ma to sužuje... Trošku zmätený príspevok, ale aspoň ma vystihuje, teda môj stav...
Stojím, stojím a pozerám sa dolu. Podo mnou je rázcestie a šípky ukazujú mnohé smery. Veď tak to je asi neustále v živote. Ale teraz som si nie istí ani jednou s tých šípok. Viem len to,čo bolo za mnou a "žijem na včerajšku". Ale dnes už niesom ja ,vzhľadom na nové veci... Netráp sa ak nerozumieš, lebo ani ja... (Ach, už ma tie tri bodky štvú, lebo ich používam každú chvíľu. Ale keď mám pocit že každá ta veta je nedokončená, že nieje povedané všetko.)
Mal by som si s niekym sadnúť a porozprávať sa. Rozhovor je jeden z najlepších “liekov“ aké poznám. No už asi pridlho sa rozprávam sám zo sebou. I keď to boli vždy tie najlepšie rady, aké som dostal. Môj vnútorný vodca, ďakujem ti, ale už by som potreboval počuť aj iní hlas. Čím som starší , je ťažšie veriť v tvoju existenciu....
Témy jedna cez druhú, a pritom spolu súvisia... Som to ja!
Dobre zatiaľ stačí, zase treba myslieť na potrebné veci... škola atď. ...
Komentáre
Mam otazku ...