Napíšem vám len tak teraz rýchlo, lebo...
no kým zo mňa dneska moje šťastie nevyprchá...
Dnes mám super náladu, i keď pár vecí nevyšlo, ale to nevadí. Chcem sa s vami o ňu podeliť. Väčšinou si ľudia radi nechávajú šťastie pre seba, ale akonáhle sa im niečo stane, hneď to musí vedieť „celá dedina“. Ale o tom dnes nie...
Už dávno som sa necítil tak super. Dnes mi aj moja hlava (večne, nekonečne premýšľajúca) dala pokoj. Dnes ma už neotravovali tie myšlienky, čo v poslednom čase. Znova som bol uvolnení... Už som nepremýšľal nad tím akí som, kto som. Už som nebedákal nad vlastnou „dokonalosťou“ ,ale tešil som sa s tých najmenších nedokonalostí. Konečne bolo slnko žlté a mraky biele... Konečne malo všetko tvar, konečne som zas cítil tú úžasnú nedokonalosť vôkol. Akí to je krásny pocit pre ruky, keď sa môžu niečoho dotknúť a cítia tie jemné nerovnosti. A nie dokonalé hladké plochy, studené bez života. A možno som konečne prekonal či dosiahol jednu svoju túžbu...
A na záver niečo na zamyslenie :
Svet si tu len tak jednoducho a prosto existuje. To čo mu dáva tvar kladný čí záporný sme my.
eny:o)n
Komentáre
Stur by ti dal po papuli
- tie myšlienky(,) čo v poslednom
- nepremýšľal nad t(í)m ak(í) som
- Ak(í) to je krásny pre ruky(,) keď
- prekonal(,) či dosiahol
- To(,) čo mu
A urcite je ich este viac...