Vydal som sa na cestu,som len na začiatku a už to nezvládam. Nevedel som ,že to je až také ťažké.
Na akú cestu? Ne cestu tých, ktorý prišli až do konca, na cestu tých "skutočných".
Koho tým myslím? Neviem ako ich nazvať. Každý im hovorí inak... Sú to tí, ktorý dokážu človeka pochopiť, porozumieť mu, cítiť s ním. Sú to tí ,čo pomáhajú bez toho aby menili chod vášho (použijem slovo) osudu.
Už dlho sa mením a zmenil som sa. No bol som smutný, napĺňala ma melanchólia.
Prečo? Lebo som nevedel čo mi chýba. Možno som si myslel že mi chýba láska. Chcel som byť ľúbený. Ale to nebolo ono. Teraz už viem, že dokážem ľúbiť. Je príjemné byť milovaný, ale omnoho krajšie je lásku rozdávať.
Pokúsil som sa ísť tou cestu, a to ma zmenilo. Naozaj. Ako to viem? Lebo svet okolo mňa sa zmenil. Počul som raz že, svet i cez všetku svoju zdanlivú nestálosť je stále rovnaký. To čo sa mení, je tvoj pohľad naň.
Je to cesta po ktorej budete kráčať sami, je to cesta proti prúdu rieky. Už pri prvých krokoch ma voda zrazila na kolená.
V čom spočíva tá moja samota? Nie je tu nikto, nikto, kto by mi rozumel. Áno to hľadám, porozumenie. Nenašiel som ho nikde vo svojom okolí. To je rozlúštením týchto pár riadkov, ktoré som napísal.
Škoda. Ale je to aj moja chyba. Škoda, že nemám nikoho s kým sa môžem podeliť o svoje myšlienky a pocity. Škoda že nemám nikoho s kým by som si rozumel, kto by chápal mňa.
Ja sa učím pochopeniu a láske a budem sa učiť celí život. A kto vie, možno sa budem učiť aj kopu ďalších životov.
Zvláštne, ja to cítim ako začiatok cesty. Vlastne som ešte vôbec nepokročil, no predsa už pociťujem, že mi mnoho ľudí v mojom okolí nerozumie. :) hmm ?! No mnoho sa tým zatiaľ netrápim, lebo sa zas tak od vás neodlišujem, až na to že som úplne iný. Ale veď to máme všetci spoločné. ..
Už pomaly končím. Zas do mňa strká nádej a podpichuje ma tu :D. Veď ako je to v jednej mojej básničke inšpirovanej pekným výrokom. Ale o tom zase inokedy. Už som toho kopu popísal.
eny:o)n
Komentáre
prečo
for lulla