štyri otázky...
A prečo sa cítiš ako v agónii ? Tvoje slová tíško horia jemným plameňom zvedavosti , a predsa zaváňajú jesennou melanchóliou lístia spadaného na mokrú zem rozžiarenú červenkastým slnkom. Čo to šeptáš ,o čom to blúzniš ? Z lesknúcou sa kvapôčkou v kútiku oka na mňa pozeráš s pýtavým pohľadom detskej neznalosti a riekneš slová:
Vyber si!
A tak kracas opusteny ulicou. Prsi husty dazd, a ty si do nitky premoceny...
Svet podla môjho priania
Mám štastie ked sa mi splní každé želanie...
Ale kotsi sa spýtal, "Prečo si neželáš niečo viac pre svet?"