V šlapajach zabudnutých
pisekom zasypaných,morom zaliatych
kráčama znovu po nich, i ked vedú nesprávne
po ceste zabudnutej,
do zabudnutia spomieky stratej
tak ako more šumí
a vlna cez vlnu prepadá sa
kráčajúc po pobreží vidieť,že tak
život po živote prelína sa
no len po kvapkách k Zemi padá
padá z oblakov
tam kde vzeletiac
volne plávajú si vtáky
s kráľovnou, bielou holubicou
na člele, obmedzené sami sebou
len hranicou možností ozónovou
cez ktorú slnko praží, opeká si večeru
keď raz obrom vyrastie
oheň v srdci svojom rozpáli
a posledný závan jeho lásky
všetko vôkol z mrztutosti roztaví
smrťou dietok-planét posledné sily prajaví...
Komentáre
:))